Vítám Tě na Lp-s!
Tento server je rozdelen na dve casti:

je misto, kam vkladame nase recenze i ruznorode ukazky knih, dokonce i odkazu ke stazeni (predevsim z ulozto) a dalsi odkazy na jine literarni servery, informacni servery o knihach, atd.

Jednotlivymi prispevky o knihach chceme nase knihy nejen pozvednout, ale take o nich debatovat, jak to ma v Ctenarskem klubu byt. Tak hura do komunikace, sdileni spolecneho konicku a opevovani knih, na ktere jen tak nezapomeneme ci primo kritiku ctiva, ktere uz nikdy nechceme do ruky, natoz do mysli.
Nase ctenarska skupina existuje na Fb - odkaz zde.

Literarni server pro vsechny amaterske autory, kteri radi ctou, pisi a vytvareji sve fantasticke svety. Muzete se k nam pridat a prispet se svym dilem, anebo se jen kochat nasimi dily a dat nam kritiku ci pochvalu. Autori Lp-s jsou schopni prijmout cokoliv a jejich fantazii se meze nekladou. Je tu velke mnozstvi romanu, povidek a dalsich literarnich textu a stale pribyvaji!
Nase autorska skupina existuje na Fb - odkaz zde.

Upozornění:
- Příspěvky jsou chráněny autorským zákonem a jakékoliv kopírování a prezentování je porušení zákonu.
- Na tomto serveru nenajdete zadny e-book ke stazeni, mimo tech amaterskych.

Zakladatelka literarniho serveru a ctenarskeho klubu: Chensie Ips
Adminka, spoluresitelka a podporujici prava ruka, ktera se velkou casti a napady podili, jak na Ctenarskem Klubu, tak i literarnim srveru: Sue Wish
Za uzasny desing blogu dekujeme nasi autorce ChestarNut!

Top Secret - autarky Katie

20. prosince 2012 v 15:00 | Katie |  Smutné povídky
Romantický príbeh s tragickým, ale zamilovaným dejom. Hlavná hrdinka Katie s Ash majú svoj klub a všetko sa odvíja krásne. Katie ma za priateľa Mika Shinodu a Ash Chestera... Avšak tragédia všetko zmení a dávno skryté city vyplávajú na povrch a s nimi i láska, ktorú niekto dlho tajil...
Hneď po raňajkách, ktoré samozrejme neboli ako naše, som s Ash vyrazila do bytu. Potrebovala som sa dať dokopy, aby som aspoň nejako vyzerala večer (samozrejme - chcela som sa vyspať). Keď som však prišla domov, v obývačke neporiadok, v kuchyni neporiadok a po celej našej obývačke boli rozhádzané veci. A hneď mi bolo všetko jasné - Ches asi dnešnú noc strávil u nás. Keďže chladnička bola prázdna ako vždy, vzala som si bundu, aj keď príšerne vyzerajúca, a šla som dole do obchodu niečo nakúpiť.
Domov som sa vracala s voňavým čerstvým pečivom a kopou obľúbených gumených buzerantov pre Ash. Náš párik už bol hore a muchlovali sa v kuchyni.
"Ušetrite ma vašich sladkých vecí, hej?" povedal som, len čo som vošla do kuchyne.
"Ach, prepáč zlatko, nevedela som, že budeš tak skoro doma," usmiala sa na mňa Ash.
"Je skoro jedenásť! Ako že skoro? Narozdiel do vás dvoch som už naraňajkovaná a chystám sa ísť pozrieť do klubu. Neboli sme tam skoro dva dni. Paul to nemôže stále strážiť, pokiaľ si my dve úžívame. Je tam len na stráženie, nie na vedenie celého klubu."
"Dobre, dnes večer prídeme. Sľubujem. Už budem dobrá, mami!"
Haha, pomyslela som si a šla si lahnúť. Nehovorím, že som veľmi unavená, len tak príjemne unavená.
Celý deň som preležala v posteli, bolo mi tam fakt dobre. Okolo tretej som sa konečne vymotala a šla sa osprchovať. Keď som vyšla, na telefóne som mala sms od Ash. Doteraz som bola v tom, že sú ešte stále u nás. Ale v správe stálo:
"Zlatko, dnes mi to s klubom nevýjde. Ches a jeho kamoš John idú pozrieť jeden podnik v San Franciscu a ja som samozrejme nemohla odmietnuť. Ideme Johnovým súkromným lietadlom, aj tam prespíme. Nemaj o mňa strach, ozvem sa hneď ako pristaneme. Pa Ash."
No, super! Ona si len tak odíde a staraj sa! Túto vlastnosť som na nej milovala - absolútna ľahostajnosť pre dôležité veci. Nič sa však nedalo robiť, narýchlo som sa obliekla a pálila som do klubu, kým sa to tam začne pripravovať na ďalší večer.
Dorazila som práve včas.Všetko bolo nachystané, tak som šla dozadu do kancelárie a upravovala som našu internetovú stránku. Snažila som sa ju aktualizovať každý deň, lebo som vedela, ze internet hýbe svetom a najlepšie akcie nájdeš len tam, tak som som ju denne vylepšovala. Mala celkom dobrú úroveň, na fóre boli aj stály prispievatelia. Zrazu ma prudko pichlo pri srdci. Bol to zvláštny pocit, niečo ako, keby sa stalo niečo fakt zlé. Okamžite som volala Ash. Moja prehnaná starosť o ňu ústila až do rodičovskej starosti. Obavy o jej život sa zdvojnásobili, keď sa ozvala odkazová schránka.
Jej mobil býva zapnutý 24 hodín denne, preto pochybujem, že by si ho vypla práve teraz. Skúsila som teda Chesa. Bezvýsledne. Začalo mi ti poriadne liezť na city a môj strach sa týmto len stupňoval. Skúsila som zavolať človeku, ktorého Ches pokladal za svojho najlepšeho priateľa - no, jasné, že Mikea.
"Zlatko..." začal hneď ako zdvihol mobil. Jeho hlas sa triasol, v pozadí bolo počuť sirény a všade bol neuveritelný hluk.
"Kde si? Nevieš náhodou niečo o Chesovi a Ash?" spýtala som sa, ako keby mi to nedocvaklo. Alebo som si to nechcela pripustiť.
"Prídem za tebou do klubu. Tam ti všetko poviem..."
Musela som ho však prerušiť.
"Stalo sa niečo Ash??"
Ticho. To neznesitelné ticho potvrdilo všetko, čo som si doteraz myslela.
"Príď teda do hlavnej nemocnice. Chcel som po teba prísť, ale zavolali ma, aby som potvrdil počet osôb v lietadle. Boli tam dvaja. Muž a žena..."
To však nesedelo. Mali by byť predsa traja! "A ako sú na tom telá? Dá sa identifikovať, kto sú tí dvaja sú?"
Zase raz ticho.
Neviem prečo som sa to pýtala, keďže jeden z tých dvoch je Ash. Zrazu som potrebovala počuť, že Ches je na žive, aby som ho mohla vlastnoručne zabiť, pretože kvôli nemu som stratila sestru.
"S určitosťou vieme, že to bola Ash a John. Ches ostal tam. Vlastne je na ceste domov. Už som mu volal, príde o nejakú hodinku. Prídem pro teba do klubu?" opýtal sa.
Popravde, nemala som chuť na nič. Na žiadnu lútosť, na žiadne reči, že všetko bude fajn, ani na to, aby sa mi niekto ospravedlňoval, že ju tam nechcel pusiť. "Nie, vďaka. Budem doma alebo niekde inde. Ozvem sa, ahoj!"
"Kate?"
"Čo?"
"Je mi to fakt ľúto..."
To boli posledné slová,ktoré som od neho počula.Vzala som bundu,povedala Paulovi čo sa stalo a šla som prakticky do neznáma. Chcela som ísť za Ashliným otcom, ale predpokladala som, že mu už volali z nemocnice. Šla som teda na miesta, kam sme spolu chodievali. Na pláž, kde sme vždy obdivovali krásnych chalanov, do nášho obľúbeného obchodu, kde sme si kupovali rovnaké veci, do obľúbenej reštiky, kde sme jedávali prakticky vždy, keď sme mali voľnú chvílu. Nič z toho však nebude. NIKDY už nepôjdeme spolu nakupovať, NIKDY už neotvoríme spolu dvere nášho klubu. Bol to jej sen, jej veľký sen, ku ktorému som jej dopomohla. Bola som veľmi rada, keď som videla úsmev na jej perách, ako sme po prvýkrát vstúpili do klubu. Mala s ním ešte veľa plánov, ktoré chcela uskutočniť. Veď ešte bola mladá, tak prečo?
Celý večer som premýšlala, čo mu asi tak mohlo ublížiť. Dobre vedel, že Ches ho v žiadnom prípade nemôže nahradiť. On bol všetko čo, som mala a to dobre vedel. Síce s pochybnosťami, ale predsa som si ľahla a snažila sa zaspať.
Zobudila som sa do prekrásneho rána. Slnko už svietilo, tak som šla do parku. Občas som tam zašla, keď som mala dáke problémy. Príjemne som sa tam vedela uvoľniť a premýšlať. Strávila som tam skoro celý deň, lebo som stretla kopu známych.

Keďže sa Mike celý deň neozval, šla som si ľahnúť. Ani mi nenapadlo, aby som mu zavolala. On na mňa "nareval", tak by to mal byť on, kto sa príde ospravedlniť. Cez deň som pozerala otvorenie nášho klubu, ktoré sme mali na dvd-čku. Ash chcela mať spomienku, tak som nemohla povedať nie. Až tam som si všimla Chesa. No, jeho si nevšimnúť, je umenie. Ale na každom zábere, čo bol, nehľadel na Ash. Hľadel priamo na MŇA! Sama som si to nevedela vysvetliť, lenže to tak bolo. Nechcela som, aby to tak bolo, pretože tu bol stále Mike a aj Ashlina pamiatka.
No, to bolo to, čo ma trápilo celú noc. O druhej nietko zazvonil. Najprv som myslela, že sa sused netrafil do dverí. Ale zvonenie neustalo, tak som sa šla pozrieť, čo sa deje. Skoro som spadla z nôh.
Stál tam asi šofér taxíku a držal okolo krku zbitého Chesa. Čo zbitého, pomaly už aj mrtveho.
"Čo sa, preboha, stalo?" spýtala som sa a myslela som, že tam skolabujem.
"Niekto ho musel zbiť. Šiel som okolo, keď mi cestujúci kričí, nech zastavím! Vraj to je ten spevák… ten Chester… a povedal, že ho mám zaviesť do klubu... predpokladám, že do toho vášho, ale tam mi povedali adresu a tak som ho doviedol sem."
Nezmohla som sa na slovo. Kázala som mu, aby ho položil do postele. Potom som poďakovala, dala mu peniaze a vrátila sa k Chesovi. Popravde na tom nebol slávne. Pod okom riadny monokel, natrhnutá pera a nechcela som vedieť, koľko má zlomených rebier.
"Kde som?" spýtal sa ako prvé a pozrel na mňa. "Asi u anjelov…" Pokúsil sa o úsmev, ale k žiadnemu nedošlo pretože bolesť bola väčšia.
"Anjel zrovna nie som, ale už si v bezpečí."
"Si môj anjel. Prečo by som tu inak bol?"
"Pretože máš skvelých fanúšikov… A už nič nehovor, prosím." Trvalo mi dosť dlho, kým som mu tie rany ošetrila. Zvyšok noci som strávila na gauči. Potom, čo sa stalo, som Chesa nechala spať.
Potreboval teraz hlavne veľa oddychu a čas na zotavenie.
Šla som niečo nakúpiť.
Keď som sa vrátila, Ches behal po byte a varil kávu. ,,Chcel som len uvariť kávu, kým sa vrátiš..."
"Si ty vôbec zdravý? Včera ťa dobre že nezabili a ty si tu beháš akoby nič? Akoby ti neboli včera zlomili pár rebier..." Prosto som nevládala. Toto mi ľudia radi robili. Ja sa snažím a oni moju pomoc len využívajú. Akoby som aj ja nemala strarosti, že sa im niečo môže stať.
"Prepáč, chcel…"
"Chcel si čo? Zahodiť celú moju nočnú snahu aspoň niečo ti ošetriť? To si chcel?"
"Nie, to nechcel."
Chcel ma pobozkať tak, ako ešte nikto, nikdy, nikde. Chvíľu sme s obaja spamätávali. Neviem, prečo to urobil, ale bola v tom taká istota, že to musel už dlho plánovať.
"Chcel si to spraviť už dávno, však?"
"Dávno? Hneď, keď ste otovrili klub. Síce tam bola Ash, ale keď mi Mike povedal, že sa asi zamiloval, musel som sa obetovať a bolo zjavné, že ty chces skôr jeho ako mňa. Veľmi som si ťa nechcel pustiť k telu, bál som sa, že vyvediem dáku sprostosť, že to neskončí dobre. Ale keď Ash zomrela, prosto aj keď to vyznie hlúpo, musel som ťa mať. Je to niečo neuveritelné. Raz som v klube, ty tancuješ s Mikeom a ja bežím preč, lebo mi to trhá srdce. Potom ma dobehneš, chvíľu sa rozprávame a ja mám zrazu chuť ťa pobozkať, ale spomeniem si na Ash a Mikea. Prosto je to silnjšie, než ja a ďalej to nechcem skrývať."
Toto je fakt komplikovaná situácia. Na jednej strane človek, ktorý bol so mnou stále a na druhej muž, ktorého (ako som si uvedomila) milujem najviac na svete. Či už je to ráno, keď ho cítim vedľa seba, keď mi varí kávu a keď skladá pesničky, ktoré viem pochopiť. Musela som však ísť ešte v ten deň za Mikeom. Nechcela som, aj keď on ma nechal čakať, aby sa to dozvedel z druhej ruky. Mala som rada vo všetkom jasno.
Klopala som asi 15 minút. Stále sa nik neozýval. Nič sa nedalo robiť, šla som teda zadným vchodom. "Mike? Si doma?" Pohľad na jeho bezvádne telo ma presvedčilo, že zrejme áno. Rýchlo som zavolala sanitku snažila som sa ho oživiť. Márne. Kvôli vlastnej neschopnosti som stratila človeka, na ktorom mi záležalo. Viem, že som ho asi veľmi ranila, lenže citom neprikážeš. Neskôr som dozvedela, že mu to asi nietko musel povedať skôr, ako som tam prišla. Pochovali sme ho hneď vedľa Ash.
"Tak tu odpočívajú dvaja ľudia, na ktorých mi vždy záleželo…" povedal Ches, keď sme sa tam raz zastavili. Držal ma okolo pása a spolu sme hľadeli na ich šťastné tváre, ktoré sa na nás usmievali.
"Myslíš, že nám to niekedy odpustia?"
"Snáď aj hej. Boli to dvaja ľudia, ktorí chápali snáď každého…"
Náš spoločný život pokračoval ďalej. Klub pokračoval, chalani síce skupinu nechali odpočívať, tak ako Mika, nevzdali sa však sna a písali pre iných. Založili nadáciu pre chudobných, malé deti a mnoho iného. Všetko pod značkou M&A. Bola som na nich neskutočne hrdá. Asi po dvoch rokoch ma Ches požiadal o ruku a narodili sa nám dvojičky - chlapec a dievčatko. Mená myslím bude každý vedieť, bola to posledná pocta venovaná im dvom… 


Týmto story som len chcela povedať, že kamaráti sú fakt veľmi dôležitý a občas aj to jediné čo máte. Tak si ich vážte a nerobte blbosti, ako ja v skutočnej realite…
Vaša Katie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama